Môj program

Nová nemocnica – projekt nemocnice novej generácie

Zobraziť kapitolu

Mestečko pre seniorov so štartovacími bytmi pre mladých

Zobraziť kapitolu

Korytnačka naspäť mestu alebo Nová relaxačno-oddychová zóna

Zobraziť kapitolu

Nové plavárne na sídliskách Hájik a Solinky

Zobraziť kapitolu

Revitalizácia vnútroblokov na sídliskách

Zobraziť kapitolu

Podpora športu a využitia voľného času inak

Zobraziť kapitolu

Výstavba nájomných bytov

Zobraziť kapitolu

Moderný a efektívny mestský úrad

Zobraziť kapitolu

Čistá a ekologická Žilina

Zobraziť kapitolu

Rešpekt a úcta k hodnotám minulosti a prítomnosti

Zobraziť kapitolu

Poskytnutie priestorov pre stavovské a profesné organizácie

Zobraziť kapitolu

Dopravné riešenia pre Žilinu

Zobraziť kapitolu

Moderné Smart mesto

Zobraziť kapitolu

Pomoc hendikepovaným – odstránenie bariér

Zobraziť kapitolu

Stravovanie v školách

Zobraziť kapitolu

Nová nemocnica novej generácie

Je len málo Žilinčanov, ktorí by medzi troma najväčšími problémami nášho mesta ­neoznačili žilinskú nemocnicu. Pravdepodobne by ju mnohí určili na prvom mieste, a hneď by aj dodali: „hanba“. Niektoré oddelenia sú na výbornej úrovni, iné ale veľmi zaostávajú. Niektoré sú zrekonštruované, ale iné pripomínajú pomery z minulého storočia. Nemocnica ako celok je pravidelne objektom sťažností a posmechu nás Žilinčanov, ale aj pacientov z iných miest.

Čo s tým? Ako dlho ešte môžeme čakať? A na čo vlastne máme čakať? Iba tak čakať nie je môj štýl. V prvom rade ma zaujímal názor Žilinčanov, čomu by dali prednosť: rekonštrukcii alebo výstavbe novej nemocnice? Nechal som preto urobiť reprezentatívny prieskum na vzorke 1 000 respondentov a z neho vyšlo, že ľudia si väčšmi želajú rekonštrukciu. Chcel som sa teda pokúsiť o nemožné, rokoval som na ministerstve zdravotníctva, lenže pravda je taká, že vláda so žiadnou výraznejšou rekonštrukciou našej nemocnice neráta. Nie sme v poradí. Havária? To áno. Oprava strechy? Možno. Ale významná rekonštrukcia, ktorá by zásadne zmenila kvalitu našej nemocnice − s tou sa určite neráta.

Čo s tým teda urobíme? Pretože takto sa žiť nepatrí, takto nesmieme nechať nakladať so svojím zdravím. Žilinčania si zaslúžia nemocnicu hodnú 21. storočia a čakať na pomoc z Bratislavy znamená nedočkať sa možno aj nikdy. Otázka teda pre mňa nestojí tak, či s tým môžeme ako mesto Žilina niečo urobiť. Otázka pre mňa stojí tak, že jednoducho musíme. A nie je to nereálne.

Zaväzujem sa, že budem presadzovať projekt nemocnice novej generácie, ktorá môže byť hotová najneskôr do ôsmich rokov. ­Poskytovala by akútnu a intervenčnú starostlivosť pre pacientov všetkých zdravotných poisťovní. Najlepší lekári a zdravotné sestry v kombinácii so špičkovým mate­riálno-technickým vybavením, s hotelovými a doplnkovými službami pre pacienta dokážu v novej nemocnici vytvoriť funkčný model modernej, pacientsky orientovanej zdravotnej starostlivosti.

Pre skúsenosti a inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko. V rakúskom meste Dornbirn funguje mestská nemocnica. Patrí medzi špičkové zariadenia u našich južných susedov a má veľmi dobré ekonomické výsledky a stabilitu. Pri osobnej návšteve v nemocnici nám pacienti s uznaním povedali, že sa v nemocnici cítia ako doma, pochvaľovali si organizáciu od príchodu až po prepustenie. Podniková kultúra je na takej vysokej úrovni, že nemocnica nemá núdzu o kvalifikovaný personál, ktorý dáva neustále pocit, že pacient je v dobrých rukách. Pri realizácii takéhoto typu nemocnice je už teraz záujem o financovanie projektu prostredníctvom bánk či penzijných fondov.

(A pokiaľ ide o objekt súčasnej nemocnice… o tom v nasledujúcej kapitole.)

Mestečko pre seniorov so štartovacími bytmi pre mladých

Ľudia najlepšie vedia, čo im chýba, čo ich trápi a z čoho majú, naopak, radosť. Preto sú rozhovory a stretnutia s ľuďmi mojou najlepšou inšpiráciou pre prácu komunálneho politika. Dostávam nielen zaujímavé tipy, ­odporúčania alebo žiadosti o pomoc, ale mám takto aj ­istotu, že vždy mám čo robiť.

Aj v tomto prípade mi prvú myšlienku vnukol Róbert Valúch: vraj či by sme v meste nemohli vybudovať seniorské mestečko pre tých seniorov, ktorí ešte nepotrebujú umiestnenie v špecializovanom zariadení, ale chcú žiť v komunite rovesníkov s možnosťou bezpečného rezidenčného bývania.

Študoval som, ako podobné projekty fungujú v Európe, a hľadal som spôsoby, akým modelom financovania by sa dal takýto projekt zrealizovať u nás. A aj v tomto prípade som dospel k presvedčeniu: je to nielen reálne, ale pre naše mesto aj užitočné. Seniorské mestečko by malo fungovať nielen na bývanie, ale aj ako kultúrne, športové a spoločenské centrum pre seniorov. Zároveň aj ako relaxačné i rehabilitačné centrum poskytujúce rôzne doplnkové služby – oddychové zariadenia a zóny, kaviareň či reštauráciu, kluby na pestovanie rôznej záujmovej činnosti. Centrálny kultúrny dom by zas poskytoval všetky možnosti, za ktorými seniori cestujú do rôznych kútov mesta. Mestečko bude dostupné mestskou hromadnou dopravou, cyklotrasou, ale i pešo cez chránený vstup.

Zároveň si uvedomujem, že by nebolo vhodné, aby vzniklo nejaké rovnorodé izolované sídlisko len pre staršiu generáciu. Preto projekt premyslene a funkčne zahrnie aj časť pre výstavbu štartovacích nájomných bytov pre mladé rodiny. Takéto riešenie eliminuje obávaný pocit generačného vylúčenia seniorov.

Zaväzujem sa, že budem presadzovať projekt seniorského mestečka so štartovacími bytmi pre mladé rodiny. Nebojme sa ísť do tohto projektu. Žilina má na to, aby sme sa zaradili medzi mestá, ktoré sú k seniorom priateľské.

Riešenie: V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu môžeme čerpať na tento projekt až 2 milióny eur.

P. S.: Dokončenie otvorenej myšlienky z predchádzajúcej kapitoly. Kde by sme mohli zrealizovať takúto odvážnu a užitočnú službu pre našich seniorov a zároveň pre najmladšie rodiny? Napríklad môžeme prebudovať areál súčasnej nemocnice. Toto je projekt, kde okrem vlastných zdrojov mesta vieme využiť aj eurofondy, štátne dotácie a nemám pochybnosti, že naň nájdeme aj podporu súkromných partnerov.

Korytnačka naspäť mestu alebo Nová relaxačno-oddychová zóna

Osud hanebne schátranej a zničenej športovej haly „Korytnačky“ patrí k najsmutnejším novodobým príbehom mesta. Predané za éry predchádzajúcich vedení mesta súkromnému vraj investorovi − za hanebne malú sumu, zato za nehanebne veľké sľuby. Tento a podobné príbehy nás stáli porozdávané mestské majetky, ­chaotický vývoj, neporiadok v mestskej kase a s tým súvisiace problémy, ktoré bolo treba riešiť aj v posledných štyroch rokoch.

Niečo sa aj podarilo, ibaže získať späť „­Korytnačku“ nie. Poslanci mestského zastupiteľstva túto občanmi žiadanú vec odmietli urobiť a budem tvrdiť, že hala sa mohla odkúpiť, ale predávajúci nastavil nevýhodné a zahmlené podmienky zmluvy. Škoda.

Zaväzujem sa, že pripravím a navrhnem spätné odkúpenie Športovej haly na Bôriku − „Korytnačky“ aj s celým areálom za absolútne transparentných podmienok a výhodných pre mesto Žilina.

Viem, že to nebude jednoduché. Ale mesto má viac možností, ako preukázalo doteraz a môže vyvinúť tlak. A ja som pripravený využiť všetky možnosti. Mojou snahou bude získať späť celý areál aj s bývalým Domom techniky a vybudovať kompletnú relaxačno-oddychovú zónu prepojenú s plavárňou. A z Domu techniky by mohol byť mestský hotel využívaný pre komerčné účely a aj zisky z tejto činnosti by sa použili na splácanie investície.

A čo z týchto plánov zostane, ak by sa spätné odkúpenie „Korytnačky“ nepodarilo? Potom budem presadzovať postupné budovanie športového areálu na pravom brehu Váhu. A ako prvý krok postavíme malý tréningový zimný štadión s plavárňou. Niečo podobné, ako sa podarilo v Prešove, kde postavili umelú ľadovú plochu a odpadové teplo z výroby ľadu sa využíva v kotolni priľahlej školy. U nás môže „zimáčik“ vykurovať plaváreň, takže sa nám investícia doň vráti v podobe úspor za kúrenie po šiestich až siedmich rokoch, ­keďže odstavíme energeticky neefektívnu tréningovú halu pri starom zimnom štadióne.

Ak dostanem dôveru, chcem spolu s mestom a jeho občanmi „napísať“ viac príbehov o tom, že peniaze sú všade okolo nás, len ich musíme vedieť pozbierať.

Nové plavárne na sídliskách

Objav, ktorý vyráža dych. Na Hájiku sme našli akúsi stratenú archu – unikátny priestor, o ktorom ani mnohí obyvatelia sídliska nič netušia. Pod jednou základnou školou v ­Žiline sa dlhé desaťročia ukrýval doslova stavebný skvost, ktorý by vraj v dnešnej dobe len ťažko niekto postavil. Obrovské podzemné priestory evidovali ako ochranný kryt, no len málokto vedel, čo sa tam naozaj nachádza. Tajomné podzemie školy v sebe skrývalo okrem CO krytu aj plaváreň. Veľký plavecký bazén nie je síce dokončený, ale základy a príprava sú hotové. Bazén sa nachádza v obrovských priestoroch   s rozlohou približne jeden hektár. Je to stavebný ­unikát.

Na projektovú dokumentáciu a stavebné konanie sa už vyčlenilo 48 000 eur,  aby sa v čo najkratšom čase mohol tento priestor využívať na športové a voľnočasové aktivity najmä pre deti a mládež. Projektová dokumentácia je nevyhnutná na to, aby sme sa mohli uchádzať o výzvu z niektorých operačných programov a získať tak peniaze z externých zdrojov. V súčasnosti sa už realizuje projektová a inžinierska činnosť a do konca roka chceme uskutočniť verejné obstarávanie na dodávateľa stavby.

Plaváreň pre Solinky – ide o lokalitný program, ktorý obsahuje riešenie a vznikol na základe mojich pracovných stretnutí s odborníkmi v danej oblasti. Plaváreň by mohla vzniknúť v areáli základnej školy a jej hlavnou úlohou by mal byť šesťdráhový 25-metrový bazén. Ten musí spĺňať pravidlá medzinárodnej plaveckej federácie, aby sa v ňom mohli organizovať preteky. Súčasťou plavárne by mal byť i výcvikový bazén pre najmenšie detičky. Na budúci rok by mala vyjsť výzva na spolufinancovanie takýchto stavieb zo zdrojov EÚ a dokonca sa rysuje aj podpora výstavby plavární pri školách v rámci ministerstva školstva.

Revitalizácia vnútroblokov na sídliskách

Keď sa staráte, či už o rodinu alebo ako podnikateľ o vlastnú firmu, alebo ako komunálny politik o mesto, vždy sú veci, ktoré urobiť musíte, potom sú také, ktoré urobiť aj veľmi chcete − a niektoré sú vašou srdcovou záležitosťou.

Toto je jedna z nich. Po dvoch rokoch od môjho prvotného návrhu zrevitalizovať vnútroblok medzi ulicami Tatranská, Fatranská a Karpatská máme na stole nielen architektonickú štúdiu, ktorá sa stala východiskom pre samotnú realizáciu, ale už aj právoplatné územné rozhodnutie. Tím šikovných ľudí z viacerých odborov mestského úradu už realizoval  činnosti na získanie územného rozhodnutia a v súčasnosti sú už vykonávané procesy pre získanie stavebného povolenia. Celkové náklady na revitalizáciu priestoru sa odhadujú na 178 000 eur a výbornou správou pre Žilinčanov je, že mesto ich bude kryť z nenávratnej dotácie
z  Integrovaného regionálneho operačného programu. Hneď ďalším realizovaným projektom bude vnútroblok na Hlinách I a už pripravujem aj revitalizáciu vnútrobloku Tulská a Slovanská cesta.

Zaväzujem sa, že navrhnem a budem presadzovať revitalizáciu vnútroblokov a verejných priestranstiev vo všetkých častiach mesta. A prečo hovorím, že ide o moju srdcovú záležitosť? Pretože ide o každodennú kvalitu života. Pretože ide vlastne o domovy ľudí, o verejné prostredie, ktoré nás formuje, ale aj o možnosti, ktoré ponúkame našim deťom. Mojou ideou je navrátenie športu pred paneláky, vznik funkčných oddychových a relaxačných zón. Každá plocha mestskej zelene dostane významnú myšlienkovú náplň v závislosti od charakteru územia, pretože sa líšia z pohľadu možnosti využívania – vnútroblok, mestský park, mestský lesopark či námestie.

Ale, samozrejme, súčasťou riešení budú aj rekonštrukcie povrchov existujúcich komunikácií, výmena svietidiel verejného osvetlenia, doplnenie prvkov mobiliáru, ako sú lavičky, odpadkové koše a informačné tabule. A pre rodiny s deťmi, mládež a seniorov náučné chodníky, detské ihriská, workoutové a parkúrové ihriská a najmä odpočívadlá.

A koľko to všetko bude trvať? Počet jednotlivých projektov bude zhruba päť a som presvedčený, že všetky môžeme ako mesto stihnúť dokončiť do piatich rokov.

Podpora športu a využitia voľného času inak

Viac malých telocviční nielen pre šport

Pre mňa nie je populizmus, ak politici robia, čo ľudia potrebujú a požadujú, ale ak sľubujú alebo dokonca robia veci bez toho, aby vedeli, ako sa vynaložené prostriedky vyplatia alebo či splnia svoj účel.
U nás v meste sa napríklad viacero komunálnych politikov predbieha v podpore športu nesystémovými návrhmi rozdávať peniaze rôznym klubom. Ale keď sa rozprávam so športovcami alebo aj s ľuďmi iných záujmových činností, tak ich hlavným problémom je v skutočnosti priestor na ich činnosť. Máme v meste nedostatok telocviční, málo klubovní a ešte menej spoločenských priestorov pre aktivity stavovských organizácií. Som presvedčený, že úlohou mesta je okrem iného vytvárať vhodné podmienky pre šport a iné záujmové činnosti svojich občanov, ako sú športoviská alebo kultúrne domy.
Zaväzujem sa, že navrhnem a budem presadzovať realizáciu budovania menších viacúčelových hál v areáloch škôl. Výhodou riešenia je, že v objektoch škôl sú všetky body napojenia na inžinierske siete. Takéto haly sú dnes cenovo relatívne dostupné, a práve v tomto období je možné podávať žiadosti o štátne dotácie, ktoré by mohli takéto telocvične prefinancovať z veľkej časti. Pri nákupe väčšieho počtu hál je možné získať výrazné zľavy vo verejnom obstarávaní a výstavba takýchto hál trvá krátko (zhruba 2 mesiace).

Zhrnuté a podčiarknuté: najskôr ako mesto vytvorme podmienky, aby bolo kde športovať, ale aj stretávať sa na kultúrne, spoločenské a komunitné aktivity, a potom poďme dotovať rôzne združenia za predpokladu, že budú dodržiavať presne stanovené ukazovatele. Aby sme vedeli, že sa prostriedky mesta nečerpajú aj na čierne duše alebo na tréningové procesy, ktoré vyzerajú dobre iba na papieri v žiadosti o mestskú dotáciu.

Bezpečný návrat detí domov

Každý rodič má strach o svoje dieťa. Aj mňa prepadne pocit bezmocnosti, keď sa moja dcérka niekam rozbehne aj napriek upozorneniu. Veď dieťa sa v sekunde dokáže ­vyšmyknúť z ruky a zmiznúť z dohľadu, a najmä na miestach s hustou premávkou či pohybom ľudí. Ani sa potom nečudujem, keď ochranárske inštinkty rodičov prerastú do posadnutosti a pre zaneprázdnenosť ­nepustia deti na nejaký záujmový krúžok. Dnes je taká doba, že mnohí rodičia majú dve povolania, starajú sa o svojich bezvládnych rodičov, pomáhajú súrodencom, pracujú na zmeny, proste musia uprednostniť rôzne dôležité činnosti, ktoré prináša život. A práve týmto rodičom môžeme pomôcť a ešte zvýšime počet športujúcich či kultúrne vzdelávajúcich sa detí. Riešenie je jednoduché. Keď mesto Žilina dokáže logisticky zabezpečiť bezproblémový rozvoz 300 obedov denne pre nevládnych spoluobčanov, určite nebude preň problém zabezpečiť aj bezproblémovú a bezplatnú dopravu detí na záujmové krúžky. ­Napríklad podobným systémom ako školské autobusy. Spokojné bude nielen dieťa, že sa môže venovať svojim obľúbeným mimoškolským aktivitám, ale spokojní budú i rodičia, že sa ich ratolesť ­nebude ponevierať doma bez dozoru a ­nebudú mať stres, či sa ich dieťa z krúžku vráti bezpečne domov. Preto aktívne pripravujem návrh na systémové riešenie podpory záujmových činností detí a ich bezpečného návratu domov.

Lido

Brehy žilinských riek znovu ožijú! Hovorí vám niečo lido? Ide o pobrežnú plytkú časť rieky, ktorá sa využíva na kúpanie a relax. Prečo by i takéto využitie voľného času nemohlo v našom meste zažívať svoje zlaté časy?

Zaväzujem sa, že v Žiline budem presadzovať vybudovanie lida s verejnou plážou, promenádou a prírodným parkom. Na snímkach sú vizualizácie a štúdia, ako by mohlo lido vyzerať – reštaurácia, drevené mólo, plocha pre ležadlá so slnečníkmi, detský bazén, bazén pre dospelých, šatne, bufet, plážové ihriská, detské ihriská či pieskoviská. Promenáda popri Váhu by sa napojila na cyklochodník vedúci po hrádzi, kde sa dá pokračovať na ďalšie turistické chodníky a cyklotrasy.

Výstavba nájomných bytov

Žilina je moderné mesto s veľkým potenciálom rozvoja, s veľkými možnosťami pracovného uplatnenia, modernou kvalitnou univerzitou, sme sídlom elitnej vojenskej jednotky, máme nádherné okolie a bohatú históriu − a som presvedčený, že najlepšie časy má naše mesto v skutočnosti pred ­sebou.

Túto budúcnosť musíme nielen vytvárať, ale sa na ňu aj pripravovať. Aj v našom meste, rovnako ako na celom Slovensku, je dnes akútny nedostatok nájomných bytov. Je pravda, že našou kultúrou je byt alebo dom radšej vlastniť, než bývať v nájomnom byte, ale myslím si, že tento trend bude postupne ustupovať. Vlastné bývanie bude pre mnohých ľudí cenovo nedostupné (v skutočnosti je menej dostupné už dnes) a nájomné bývanie bude ekonomicky výhodnejšie a môže byť preto dostupnejšie.

Faktom je, že od čias primátora Slotu výstavba nových bytov v Žiline zaspala a malý počet nových bytov spôsobuje nárast cien. Trend sa nezmenil ani počas posledných štyroch rokov, kedy sa, žiaľ, viackrát nazbieralo dosť poslancov, ktorí pravidelne škrtali v rozpočte peniaze na výkup pozemkov vhodných na bytovú výstavbu. Napriek tomuto krátkozrakému počínaniu sa podarilo postupne pripraviť projekty na výstavbu bytov v lokalitách Vural, Predmestská ulica a Dlabačova ulica. V súčasnosti sú rozpracované projekty 230 nových nájomných bytov a financovanie bude realizované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR a Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB).

Zaväzujem sa, že navrhnem a budem presadzovať politiku výstavby väčšieho počtu bytov. Som presvedčený, že úlohou mesta je vytvárať vhodné podmienky na výstavbu bytov aj pre súkromných investorov. Malými úpravami v územnom pláne môžeme dosiahnuť v krátkom čase výstavbu až 750 nových bytových jednotiek na sídliskách Vlčince alebo Hájik.

V súčasnosti sa plánuje bytová výstavba:
1. Bytový dom Dlabačova ulica – 40 bytových jednotiek.
2. Bytový dom Predmestská – 12 bytových jednotiek.
3. Bytový komplex za Vuralom – 178 bytových jednotiek, 268 parkovacích miest.

Moderný a efektívny mestský úrad

Niektorí občania Žiliny sú spokojní, iní menej. Niektorí ľudia sa sťažujú, iní vedia aj pochváliť. Hovorím o práci Mestského úradu v Žiline a o práci mestských spoločností. Nechcem veci nespravodlivo zovšeobecňovať. Nemalo by sa to stávať, ale každý z nás má niekedy zlý deň. A ruku na srdce, aj ľudia, čo prichádzajú niečo vybaviť, majú tiež niektorí niekedy zlý deň. Mám však skúsenosti aj z podnikania, z práce s ľuďmi, a rád by som ich preniesol aj do práce mestského úradu.

Budem motivovať a stimulovať kvalitných zamestnancov, ktorí sú kľúčom k úspechu nielen v podnikateľskom prostredí, ale i v prostredí štátnej a verejnej správy. Navrhnem a presadím nový poriadok odmeňovania, ktorý zvýši efektivitu práce, efektívne riadenie nákladov či zvýšenie tržieb a výberu daní. Zavediem projektové riadenie či odmeny za zlepšovacie návrhy.

Zaväzujem sa, že presadím také organizačné zmeny a platové podmienky, ktoré urobia z nášho mestského úradu klientsky orientovanú inštitúciu, s ktorou budú občania spokojní a na ktorú budú môcť byť hrdí. Samozrejme, odborníkov na určité pozície pritiahneme najmä tým, že zvýšime atraktivitu zamestnania na mestskom úrade, aj tým, že zvýšime základné platy na jednotlivých odboroch podľa merateľných kritérií (napríklad odmeny na stavebnom odbore podľa vydávaných povolení v skorších ako zákonných lehotách).

Čistá a ekologická Žilina

Vedeli ste, že odpad predstavuje v súčasnosti jeden z najväčších problémov ľudstva vôbec? Nakladanie s odpadom je jednou z najvážnejších tém, ktoré musia riešiť všetky moderné mestá. Žiaľ, v triedení odpadu sme my Slováci na chvoste Európy, dosahujeme úroveň žalostných necelých 15 %. Aj toto je ale oblasť, kde budeme musieť pridať: do roku 2020 totiž budeme musieť podľa európskych pravidiel separovať minimálne 50 % komunálneho odpadu. Aby sme uvedený záväzok dokázali splniť, budeme musieť pridať aj u nás v Žiline. Myslím, že v tejto oblasti viem ponúknuť riešenie, ktoré − ako sa hovorí − spája príjemné s užitočným.

Zaväzujem sa, že navrhnem a budem presadzovať, aby mesto Žilina vybudovalo vlastnú linku na spracovanie kovu a PET fliaš. Ide o dve najbonitnejšie komodity a vlastnou linkou by mesto okrem nových pracovných miest získalo aj viac peňazí do mestskej kasy a navyše ubudne i odpad uložený na skládkach.

Za kľúčovú vec v tejto oblasti ale považujem aj osvetu medzi ľuďmi. Sám v tejto oblasti robím nemálo aktivít. Občania musia vedieť, že z každej vyseparovanej komodity má mesto finančné zdroje, ktoré môže opätovne použiť na rozvoj. No a pokiaľ ide o celkovú čistotu nášho mesta, na ktorú sa ľudia sťažujú, tak budem rád pôsobiť tak, aby sme sa dokázali a nebáli pozrieť sa aj do zrkadla. Technické služby mesta môžu a majú fungovať lepšie. Ale aj my obyvatelia Žiliny by sme mali pôsobiť na vlastnú kultúrnosť: veď mnoho neporiadku si robíme sami. Osobne s rôznymi združeniami dlhodobo organizujem aktivity zamerané na pravidelné čistenia nášho krásneho mesta. Aby sme mestu nielen pomohli, ale aby sme si aj viac vážili prostredie, v ktorom žijeme.

Vedeli ste, že v prírode sa rozkladá:

  papier − 4 mesiace
PET fľaša − 100 rokov
plastový pohár − 70 rokov
cigaretový ohorok − 15 rokov
plechovka − 200 – 500 rokov
sklo − tisícky rokov
polystyrén − desaťtisíce rokov

Rešpekt a úcta k hodnotám minulosti a prítomnosti

Viacerí z vás ma zrejme poznajú ako autora kníh o histórii Žiliny. Dejiny nášho mesta sú moja veľká vášeň a som vďačný osudu, že som mohol zachytiť a dať dokopy množstvo faktov a fotografií o našom meste a stať sa tak sprievodcom pre každého so záujmom o vývoj, život a vzhľad nášho mesta v minulosti, osobitne posledných dvesto rokov.

Myslím si však, že máme o čosi väčší dlh nielen k našim dejinám, ale aj k našim rodákom a ich výkonom v rôznych oblastiach spoločenského, kultúrneho a umeleckého života. Už je to nejaký čas, čo najcennejšie žilinské artefakty prevzalo Považské múzeum v Žiline. Veľmi cennú okovanú mestskú pokladnicu z masívneho dreva ošľahanú niekoľkými mestskými požiarmi či vzácne umelecké diela môžeme obdivovať v Budatínskom hrade. A vlastne aj dnes sa nám každým dňom strácajú rôzne umelecké i historické cennosti spájané so Žilinou. Pritom sami ľudia nám niekedy za zlomok hodnoty ponúkajú všakovaké cennosti. Žiaľ, dnešná väčšina v mestskom zastupiteľstve nechce vyčleniť peniaze na nákup umeleckej a historickej tvorby. Neviem si predstaviť, že by sa takto macošsky k svojmu kultúrnemu dedičstvu správali v akomkoľvek vyspelom európskom meste.

Zaväzujem sa, že predložím projekt a presadím založenie Žilinského mestského múzea a galérie za účelom zozbierania a kúpy artefaktov a diel žilinských výtvarníkov a výtvarníkov, ktorí tu tvorili alebo vystavovali. Som presvedčený, že pokiaľ mesto poskytne priestor a základné vybavenie, postupne sa môže zaplniť kolekciou obrazov, plastík, písomností či historických predmetov spájaných so Žilinou. Nech sa Žilinské mestské múzeum a galéria stane pamätníkom našej minulosti, pokladnicou skvelých výkonov našich rodákov a bude cťou pre potencionálnych donorov tohto budúceho centra nášho lokálpatriotizmu.

Poskytnutie priestorov pre stavovské a profesné organizácie

Stavovské a profesné organizácie sa často stretávajú s problémom, kde prevádzkovať svoju činnosť, pretože zvyšných peňazí nie je nikdy dosť. Komerčný prenájom je pre nich neraz likvidačný. Pritom tieto organizácie často zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, rôznu odbornú prípravu, vzdelávanie, praktické vyučovanie či činnosti, ktoré pomáhajú uchovávať naše kultúrne hodnoty.

Moje riešenie

V súčasnosti sa v Žiline uvoľnili priestory po pobočkách okresného úradu. Riešením je odkúpenie niektorej z budov od štátu. Útočisko v nej potom nájdu združenia rôznych zberateľov, vojnových veteránov, ženských spolkov a iných spoločenstiev, ktoré nemajú prostriedky na komerčný nájom, ale majú pozitívny vplyv na našu komunitu.

Dopravné riešenia pre Žilinu

MHD

Počet áut v slovenských mestách sa neustále zvyšuje a Žilina nie je výnimkou. Súvisí to najmä s nárastom životnej úrovne ľudí. Mestá sú však už autami doslova prepchaté a namieste je otázka, ako sa s týmto javom vyrovnať. Každému je jasné, že mestá, parkoviská ani cesty nie sú nafukovacie a hoci sa napríklad statickej doprave dá pomôcť parkovacími domami, nie je to trvalé riešenie.

Kvalitná verejná doprava v kombinácii s cyklodopravou je cieľom každého moderného mesta. Vo vyspelých mestách je bežné, že verejnú dopravu využívajú všetci bez rozdielu a nie je to len alternatíva pre tých chudobnejších, ktorí nemajú auto.

Môj cieľ je rovnaký. Dlhé roky presadzujem, aby bola MHD v Žiline čo najvýhodnejšia, najdostupnejšia a najmodernejšia. Chcem, aby každý človek pri ceste do práce či do školy mal aj slušnú a funkčnú alternatívu v podobe MHD a nemusel tak cestovať autom.

MHD preto musí byť vždy preferovaná, a to rôznymi spôsobmi, či už to je aktívna preferencia (vyhradenými pruhmi) alebo pasívna (uprednostňovanie vozidiel na križovatkách). Zároveň musí byť neustále modernizovaná a frekvencia a trasovanie jednotlivých spojov majú byť optimálne nastavené
podľa reálnych potrieb občanov.

Žilina neleží na rovine a máme tu aj ­naozajstné zimy. Preto sa musíme inšpirovať mestami s podobnými podmienkami − v Zürichu či iných  švajčiarskych mestách. Tam je dominantná MHD a cyklodoprava je doplnkom. V Holandsku či Dánsku je to ­naopak, pretože ležia na rovine a klíma praje cyklistom takmer celý rok.

Zjednoduším tarify

V Žiline je nevyhnutné pristúpiť k novému systému tarifikácie. V dnešnej dobe je neprijateľné, aby DPMŽ vydával viac ako 10 druhov cestovných lístkov. Cudzinec, návštevník alebo senior má veľký problém sa orientovať medzi lístkami a správne si vybrať ten vhodný. Zjednodušenie taríf a redukcia počtu cestovných lístkov prinesie lepšiu orientáciu cestujúcich a pravdepodobne zvýši aj ich počet.

Zavediem elektronickú platbu priamo z platobnej karty cestujúceho, ktorý tak nemusí strácať čas zakupovaním cestovných lístkov, kde je potrebné mať mince, resp. hľadať najbližšie predajné miesto. Aj toto je spôsob, ako prilákať nových cestujúcich do MHD.

Zriadim webovú a mobilnú aplikáciu, kde si cestujúci okrem možnosti zakúpiť cestovné lístky na kartu DPMŽ (nemusia tak chodiť na predajné miesto) môžu pozrieť aktuálny stav dopravnej situácie z pohľadu DPMŽ a zistiť tak, kde sa daný spoj aktuálne nachádza, aký je očakávaný príchod a či sa doň dá nastúpiť s kočíkom, invalidným vozíkom, prípadne bicyklom. Aj obnova vozidlového parku musí prebiehať v súlade s modernými ekolo­gickými trendmi. Či už ide o elektrobusy, nové trolejbusové linky alebo aspoň pohon na zemný plyn, ktorý je lacnejší aj ekologickejší – Žilina bude mať ako prvá na Slovensku do konca roka 2018 obnovený celý vozidlový park MHD.

A v neposlednom rade budem ďalej bojovať za to, aby bola MHD bezplatná pre čo najviac Žilinčanov. To je v meste veľkosti Žiliny dostupné a najjednoduchšie riešenie, pretože výpadky na cestovnom vieme ľahko nahradiť príjmami z podielových daní od štátu, ktoré dostávame na základe počtu obyvateľov. A bezplatná MHD počet obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt na 100 % výrazne zvýši.

Cyklodoprava

Nemusíme si to vysvetľovať − Žilina má k cyklistike blízko. Cyklodoprava získava čoraz väčšiu popularitu. Hlavne preto, že je zdravá a ekologická. V našich podmienkach vie byť dobrým doplnkom a postupne by mala dostávať čoraz viac priestoru. Je dôležité vnímať cyklodopravu ako nevyhnutnú súčasť dopravného systému a pozdvihnúť ju na úroveň automobilovej dopravy. Využívanie bicykla je, samozrejme, spojené s infraštruktúrou, ktorá v meste nie je ideálna. Sieť cyklotrás sa síce pomaly buduje, avšak nie je ucelená a v najbližších rokoch ani ­nebude. To viacerých odrádza od voľby bicykla ako dopravného prostriedku. Pritom najmä v letných mesiacoch by bol bicykel na cestu do práce, za zábavou či službami ideálnym dopravným prostriedkom.

Musíme sa pozrieť na to, aké má Žilina reálne možnosti. Komplikované vlastnícke vzťahy a náročné, ba až nemožné majetkové vyrovnanie pozemkov pod potenciálnymi cyklotrasami sú azda najväčší problém. Preto je potrebné zvoliť aj iný spôsob budovania cyklotrás. Taký, ktorý je reálnejší, avšak obmedzujúci najmä individuálnu automobilovú dopravu. Cieľom je integrovať cyklistov do hlavného dopravného priestoru a viesť ich súčasne s vozidlami, podobne ako to je bežnou praxou v Nemecku, Holandsku či Dánsku.

Kombinácia budovania samostatných cyklo­trás s cyklopruhmi v hlavnom dopravnom priestore prispeje k tvorbe hustejšej siete cyklotrás. Chcem sa zamerať najmä na spojenie jednotlivých sídlisk s centrom mesta, mestských častí a tiež ich medzi sebou ­pospájať. Vytvoríme tak sieť, ktorú budú ľudia využívať aj na dochádzanie do školy či práce, ale aj na rekreáciu. Vďaka tomu môže výrazne klesnúť počet vozidiel v meste a zníži sa aj emisné zaťaženie a tlak na ­parkovanie.

Cyklodoprava nie je len o cyklotrasách a ­cyklistických pruhoch. Aj preto musíme dbať na to, aby ľudia, keď už sa rozhodnú pre bicykel, mali aj kde pri svojej ceste bicykel zaparkovať. Cyklistické stojany či úschovné boxy by mali byť súčasťou každého väčšieho obchodu, inštitúcie, verejného priestranstva či iných strategických bodov. Okrem toho je dôležité na najvyťaženejších miestach budovať parkovacie cykloveže, kde je možné umiestniť desiatky bicyklov naraz na malej ploche.

Chodci

Akokoľvek rozprávame o doprave, najpodstatnejší a najčastejší spôsob premiestňovania sa je chôdza, pretože chodí takmer každý. Chodníky, priechody pre chodcov, moderné zastávky a čisté verejné priestory sú absolútnym minimom, ktoré má mesto ľuďom poskytovať.

Budem pokračovať v koncepčných rekonštrukciách chodníkov, odstraňovaní bariér a zvyšovaní bezpečnosti chodcov na chodníkoch, ale najmä na priechodoch pre chodcov. Zameriam sa na projekt výstavby výťahov pri zastávke A. Bernoláka na Mostnej ulici. Ľudia z rôznych okolitých obcí a miest dennodenne cestujú do mesta a využívajú tak na výstup, ako aj na nástup túto zastávku. Sú tam k dispozícii iba schody, ktorých nie je málo. Výťah týmto ľuďom, najmä dôchodcom, hendikepovaným, matkám s kočíkmi umožní prístup zo zastávky k Bulváru a Hlinám I až IV bezpečne a pohodlne. Súčasťou týchto trás bude aj orientačný systém pre peších.

Doprava v centre mesta

Centrum mesta nepochybne patrí medzi najatraktívnejšie lokality v Žiline. V mnohých prípadoch túto atraktivitu narúša práve tlak vozidiel, ktorý atakuje posledné možné parkovacie miesta čo najbližšie k centru. To má za následok okrem zhoršeného ovzdušia aj hluk, prach a najmä zbytočne zabratý verejný priestor, ktorý by mohol byť využitý iným spôsobom − priateľskejším k mestu a chodcom. Aj preto je potrebné chrániť centrum pred zbytočným pretlakom áut, tak ako to je všade vo vyspelom svete. V prípade Žiliny je to o centrálnej mestskej zóne a širšom centre mesta, ktoré je ohraničené ulicami Veľká okružná, 1. mája, Komenského, Kálov či Hurbanova. Tento 2. mestský okruh vytvára akúsi hranicu, v ktorej má byť automobilová doprava regulovaná a obmedzovaná.

Žilina musí mať jasnú odbornú koncepciu regulácie dopravy zohľadňujúcu všetky aspekty, ktoré ovplyvňujú život a charakter centra. Prispôsobiť toto územie ľuďom, ktorí v ňom bývajú, návštevníkom a ostatným obyvateľom mesta. Aby pre nich centrum neznamenalo len samotné námestia, ale aj širšie okolie.
V rámci tohto okruhu by bola z pohľadu dopravy dominantná MHD spolu s cyklodopravou. Doprava by sa zjednosmernila a autobusy by mali vyhradené pruhy, ktoré by zrýchlili prejazd. Celé územie bude vybavené nielen kamerovým systémom, ale aj monitorovacím a navigačným zariadením, ktoré by určovalo a informovalo vodičov o možnostiach parkovania, vjazdoch a obmedzeniach. Výhľadovo by do územia mohli autá vstupovať obmedzene (emisné limity) a len na vyhradený čas. Nie je možné, aby sa v tejto zóne zdržiavali vozidlá celý deň − samozrejme, s výnimkou rezidentov, ktorí tam bývajú.

Inteligentné návesti podporené aplikáciou

Ide o jednoduché riešenie, ako eliminovať dopravné zápchy v meste. A ešte k tomu aj veľmi lacné. Nenáročná aplikácia bude čerpať dáta o dopravnej situácii z aplikácie Google Maps a následne upozorňovať vodičov na výber najlepšej trasy na prejazd mestom. Vodiči, ktorí nemajú smartfón, budú využívať inteligentné návesti nad jednotlivými križovatkami. Tie, podobne ako aplikácia, dajú na výber najrýchlejšiu trasu mestom. A z čoho sa bude projekt financovať? Je to jednoduché, z reklamy. Napríklad návesti budú informovať, kde sa ktorý obchodný dom nachádza, prípadne akú má akciu. Podstatné je, že systém uľahčí cestovanie všetkým vodičom.

Inteligentné návesti dajú vodičovi na výber a ten sa sám rozhodne. Snímka je z Kragujevskej ulice pri vjazde do Žiliny.

Zóny 30

Rôzne rezidenčné zóny, ako je Malá Praha, Rudiny a podobne, sú tichou obytnou zónou a majú svoj charakter. Zóna 30 je zónou, kde je maximálna povolená rýchlosť 30 km/h, na križovatkách sa vodiči správajú podľa pravidla pravej ruky − to znamená prirodzené spomalenie vozidiel, ulice sú zvyčajne jednosmerné, vybavené parkovacími plochami, ktoré na seba esíčkovito nadväzujú, cyklisti jazdia v oboch smeroch, majú oveľa nižšiu potrebu vyznačených priechodov pre chodcov či znížený počet dopravných značiek. Všetci účastníci sú si rovnocenní, vzájomne sa však rešpektujú. Takéto zóny 30 sú bežnou súčasťou západoeurópskych miest a ich vplyv na kvalitu života je veľmi pozitívny.

Parkovanie

Parkovanie je jeden z najkomplikovanejších problémov väčšiny vyspelých miest. Nárast počtu vozidiel spôsobuje nielen kolóny na cestných ťahoch a miestnych komuniká­ciách, ale má obrovské nároky na parkovacie kapacity. Pod veľkou záťažou sú okrem parkovacích domov v obchodných centrách najmä parkovacie plochy na sídliskách a v ostatných rezidenčných zónach. Ľudia často vlastnia 2 – 3 vozidlá na bytovú jednotku a nemajú vyriešené parkovanie. Parkovacie plochy sú preplnené a ľudia potom parkujú v zákazoch, porušujú pravidlá cestnej premávky, devastujú zeleň, chodníky a bránia pohybu peších. Vzhľadom na obmedzené možnosti budovania nových parkovacích miest v záujme zachovania existujúcej zelene je tu len jedna možnosť, a to budovať záchytné parkoviská na sídliskách a tiež pri hlavných vstupoch do mesta.

Budem presadzovať projekty multifunkčných parkovacích domov, ktoré okrem parkovania ponúknu aj úschovu bicyklov, nabíjanie e-vozidiel a na strechách takýchto domov budú umiestnené buď športoviská, alebo zeleň, ktorá sa dá využiť ako detské ihrisko, prípadne oddychová zóna. Takéto riešenie je bežné aj vo vyspelých mestách v zahraničí, ktoré trpeli nárastom dopravy.

Akčné plány mobility pre základné a materské školy

Deti sú v posledných rokoch do škôl vozené autami. Len malá časť z nich sa vozí MHD či dochádza pešo. O bicykloch ani nehovoriac. V malom časovom úseku tak vzniká na malom území pretlak vozidiel, ktoré sa snažia prísť čo najbližšie ku škole a dochádza tým k chaosu, kolíziám, zraneniam a devastácii okolia. Škola by mala participovať na riešení dochádzky žiakov. Každá škola má mať vypracovaný akčný plán mobility a zabezpečiť tak projektovo úpravu priestoru obmedzovaním vozidiel, motivovať rodičov a žiakov dochádzať inak ako autom. Uprednostňovať dochádzku na bicykli a vytvárať podmienky pre ne. To všetko by mal zabezpečiť akčný plán mobility pre školy.

Carsharing

Ďalším riešením je zriadenie služby carsharingu, ktorá umožní požičanie vozidla pre ľudí, ktorí auto potrebujú len sporadicky a nemusia ho tak vlastniť. Jedno vozidlo dokáže uspokojiť prepravné potreby viacerým obyvateľom, čím sa zníži parkovacia ­náročnosť.

Opačná situácia je v centrálnej zóne, kde obchodné centrá poskytujú obrovský počet parkovacích miest, ktoré lákajú vozidlá zachádzať do centra a nahusťujú tak okolitú dopravu. To má za následok tvorbu kolón a tlak na cyklistov a chodcov. V kolónach tak stoja aj vozidlá MHD, ktoré by inak boli rýchlejšie. Okrem parkovacích miest v obchodných centrách je v centre mesta aj množstvo parkovacích miest na povrchu tak pre návštevníkov, ako aj bývajúcich v centre. Týchto miest je pomerne dosť a umožňujú jazdiť autám až k jadru mesta. Riešenie je v obmedzení počtu parkovacích miest. Vyhradiť miesta pre rezidentov, hendikepovaných a e-mobily a znížiť počet miest pre návštevníkov. Do mesta sa dá pohodlne dostať aj verejnou dopravou a musíme takéto riešenie podporovať.

Rovnako chcem presadiť inteligentnú správu parkovacích miest tak, aby bolo jasné, kde sú parkoviská prázdne a kde plné − tak sa vyhneme zbytočným jazdám po meste, ktoré spôsobujú úplne zbytočné zdržania a znečistenie vzduchu a zároveň šoférov oberajú o čas a nervy.

Moderné Smart mesto

Moderné smart mesto

Smart, alebo šikovné riešenia, sú budúcnosťou miest. V mnohých mestách sa tieto riešenia už postupne zavádzajú, a preto musíme myslieť na ich budúcu implementáciu aj u nás v Žiline.

Chcem využiť moderné osvetlenie pre inteligentné opatrenia v oblasti dopravy a bezpečnosti. Stĺpy verejného osvetlenia dnes môžu slúžiť aj ako nočné nabíjačky pre elektromobily na sídliskách a v rezidenčných zónach a môžu byť vybavené kamerovým systémom, ktorý eliminuje krádeže, vandalizmus a pomôže pri nehodách. Takéto systémy dokážu monitorovať kvalitu ovzdušia a údaje zasielať na centrálny register, ktorý ich vyhodnocuje a posiela na dispečing ­dopravy. Do ťažko dostupných miest chcem inštalovať beznapäťové stanice verejného osvetlenia a sprístupniť tak lokality bez osvetlenia ľuďom. Týka sa to parkov, sadov či rekreačných zón, ktoré sú dnes v noci tmavé.

Inteligentné zastávky MHD vedia významne prispieť ku komfortu a spokojnosti cestujúcich. Takéto zastávky okrem online údajov priamo na infotabuli dokážu umožniť cestujúcim vyhľadať si ďalšie spoje, najlepší spôsob jazdy na základe výberu dopravného prostriedku, zobraziť plán mesta, jednotlivé údaje o meste, stav ovzdušia či iné funkcie. Zastávky s kamerovým systémom či bezplatným wifi pripojením sú pomocníkmi pre ­väčšinu verejnosti.

Mestská karta

Mestská karta je bežným nástrojom, ktorý mestá používajú na zjednodušenie života a akési odmeňovanie pre svojich obyvateľov. S takouto kartou je možné cestovať MHD, integrovaným dopravným systémom, parkovať, vstupovať do parkovacích zón, nakupovať so zľavami u partnerov, využívať divadlo, plaváreň, klzisko či bikesharing alebo ­carsharing za zvýhodnené ceny. Je najvyšší čas, aby takúto kartu dostali konečne aj Žilinčania. Budem presadzovať spustenie projektu mestskej karty, ktorá bude primárne viazaná na výhodnejšiu MHD pre Žilinčanov.

Elektromobilita

Budem jednoznačne podporovať budovanie siete nabíjacích staníc pre e-vozidlá, ako aj pre e-biky. Možnosť nabiť si vozidlo je momentálne v meste veľmi obmedzená. Je silný predpoklad, že rozšírenie elektromobilov bude v najbližších rokoch prudko rásť a mesto na to musí byť pripravené.

Podpora verejnej dopravy a cyklodopravy nevyrieši všetky problémy, stále tu budeme mať ľudí, ktorí sa auta nevzdajú, lebo ho nevyhnutne potrebujú k svojej činnosti. Preto ponúknime týmto ľuďom možnosť využívať bezemisný nástroj. Momentálne vláda prispieva na nákup e-vozidla, ale možnosti nabíjania sú zatiaľ veľmi malé. Preto musíme pracovať na zlepšení.

Priame zníženie emisií z výfukových plynov má za následok skvalitnenie ovzdušia a zlepšenie podmienok pre zdravý život v meste. Využime pre tento účel odborné kapacity, ktoré na území mesta máme v podobe Žilinskej univerzity − tá sa e-mobilite venuje systematicky už niekoľko rokov. Jej odborníci tak vedia pripraviť kvalitný plán budovania vhodnej infraštruktúry.

Pomoc hendikepovaným – odstránenie bariér

Až 15 % občanov mesta Žiliny má nejaký hendikep. Tým, že sa hendikepovaní ľudia vymykajú norme, či už vizuálne, správaním alebo prežívaním, môže to viesť k presvedčeniu, že aj prístup voči nim musí byť výrazne odlišný. Nie je to správna myšlienka. Práve naopak, mali by sme ich všetkých brať s rešpektom ako plnohodnotných občanov, ktorí občas potrebujú pomôcť, podať pomocnú ruku. Mali by sme im vytvárať také podmienky na život, ako keby sme ich vytvárali pre seba. Nikto predsa nemôže vedieť, či nebude časom potrebovať sám pomoc.

Ľudskosť, dobro a porozumenie sú vlastnosti, ktoré nesmú v politike chýbať. Ľudia si všímajú najmä seba, stratili dôveru v politikov a na tých slabších, zraniteľnejších nemajú čas už vonkoncom. Často ich berú ako príťaž. Nie je to ale môj prípad. Dlhodobo sa venujem hendikepovaným, najmä deťom. Zháňam pre ne peniaze či organizujem rôzne podujatia. A budem v tom pokračovať, aby som týmto spoluobčanom zabezpečil „nezávislý život“ – aby každý jeden zdravotne postihnutý Žilinčan mohol byť vypočutý, aby mal dostupné akékoľvek služby a hlavne, aby nemusel čeliť bariéram v našom meste.

Budem klásť dôraz, aby hendikepovaní mali:

právo žiť tam, kde vyrastali – v meste či na dedine, proste so svojimi najbližšími − veľa zdravotne postihnutých odchádza od rodiny preč na internát a potom tam ostanú kvôli lepším pracovným možnostiam a službám, pričom sú odlúčení od rodiny,

zabezpečené vhodné a finančne nenáročné bývanie, a to aj bezbariérové,

možnosť čerpať prostredníctvom Nadácie mesta Žilina viac zdrojov na dopravu, štúdium, bývanie či kultúrne podujatia,

  bezbariérový prístup aj do priestorov kde trávia voľný čas – bezbariérové ihriská, či prispôsobený mestský mobiliár − prvky pre telesne postihnutých,

možnosť spolupracovať so všetkými bez ohľadu na to, akí sme ľudia a robiť veci lepšími,
možnosť aktívne sa zapájať do rôznych výziev na zlepšenie situácie zdravotne hendikepovaných v regióne – získavať financie z rôznych európskych fondov – bezplatné poradenstvo,
kvalitné služby vo všetkých verejných priestoroch – na úrade, plavárni, v divadle,  školách (indukčné slučky, bezbarierovosť, brailovo písmo),
možnosť spolupráce s rôznymi združeniami za účelom aktívnej pomoci pre ZŤP − viesť evidenciu subjektov, ktoré sa venujú špecifickým skupinám,
samostatnú komisiu starostlivosti obyvateľov ako poradný orgán mestského zastupiteľstva,
možnosť vytvárať a podporovať chránené pracoviska v meste Žilina,
možnosť zamestnať sa na mestskom úrade či v mestských spoločnostiach a zabezpečiť im tak rovný prístup k zamestnávaniu,
svoj domov sociálnych služieb a presadím, aby ZŤP mali právo byť v zariadení dôchodcov spolu s podobnými hendikepovanými, síce podľa zákona to nie ej možné, ale výmena zariadenia je možná, a to je cesta − problém je napr. u nepočujúcich, sú väčšinou sami v zariadení a nemajú sa s kým porozprávať.

Zaväzujem sa, že budem pracovať pre hendikepovaných, pretože na ľudí so ZŤP sa často zabúda. Veď aj títo ľudia môžu rásť, kvitnúť a prinášať ovocie. Len musia mať primeranú starostlivosť aj oporu. Nie je mi to ľahostajné!

Stravovanie v školách

Stravovanie v našich školách je na dobrej úrovni. Chcem ju však ešte viac skvalitniť. Dopriať deťom miesto rýb chovaných v akvakultúrach tie lovené v moriach či riekach.

Dá sa to zabezpečiť napríklad verejným obstaraním určitých druhov potravín centrálne pre všetky školy, čím sa kvalitnejšie potraviny stanú cenovo dostupnejšie, a zároveň sa môže napríklad v piatok na všetkých školách podávať grilovaná treska s prílohou z domácej produkcie. Áno, domácej. Budem klásť dôraz na domáce a sezónne potraviny, dodržiavanie kvality v dodávke potravín od výrobcu až do samotnej kuchyne.

Dám pokyn na vyradenie takých surovín z jedálnička detí, akými sú umelé farbivá, stužené tuky, palmový olej, vanilínový cukor, umelé sladidlá, údeniny a iné nezdravé suroviny. Zabezpečím znížené dávky cukru a soli v podávaných jedlách. Zabezpečím renomovaných kuchárov, ktorí nám pomôžu nastaviť vysokú latku. Bude to taká malá revolúcia v školskej gastronómii, ktorú nám budú určite závidieť na celom Slovensku.